Presné poľnohospodárstvo
Je samozrejmé, že miesta s rôznymi vlastnosťami vyžadujú rozdielny agrotechnický prístup. Technológia pestovania plodín, ktorá rešpektuje priestorovú rozdielnosť vlastností a požiadaviek na pracovné operácie, sa nazýva presné poľnohospodárstvo. Pre technológie presného poľnohospodárstva je dôležité variabilitu vlastností poznať a priestorovo lokalizovať.
Ako poznať v akom stave je tá ktorá rastlina, alebo časť parcely? Poslúži nám pohľad zhora z relatívne malej výšky (50 -100m). Pohľad na parcelu z výšky nás upozorní na množstvo prírodných anomálií, ale aj na technologické nedostatky, ktorých rozsah a dopad nemožno pri pozemnej ohliadke spozorovať a zistiť.
Na určenie variability v rastlinnej poľnohospodárskej výrobe sa využíva meranie odrazivosti jednotlivých vlnových dĺžok od sledovaného povrchu (parcela, rastlina). Meranie odrazivosti viditeľného a krátkovlnného infračerveného spektra (400 až 2500 nm) umožňuje získať informácie o mnohých vlastnostiach porastu, ale aj pôdy.
vysvetlenie
Základného princípu
V mŕtvom liste neprebiehajú žiadne energetické procesy, preto sa všetky zložky dopadnutého žiarenia odrážajú v rovnakej miere. V zdravom, ale aj v chorom liste prebiehajú energetické procesy a určitá časť dopadnutého spektra sa pohltí a určitá sa odrazí späť. Aké spektrum sa odrazí, závisí od toho v akom stave je rastlina.
Zdravá vegetácia má vyššiu odrazivosť v NIR spektre. NIR (near infra red, blízke infračervené spektrum). Tento fakt sa využíva pri výpočte NDVI indexu (normovaný diferencovaný vegetačný index).
Udržateľnosť výroby poľnohospodárskych plodín, podobne ako v iných oblastiach súvisí s ekonomikou. Ekonomická rovnica by sa zjednodušene dala napísať:
Zisk = Výstupy – Vstupy Výstupy - úroda, Vstupy - všetko, čo do parcely dáme.
Pri zachovaní konštantných výstupov (úroda sa nezmení) môžeme zisk zvýšiť iba znížením vstupov (zmenšením objemu chémie, vody, hnojiva, práce...). Toto vieme docieliť len vtedy, keď veľmi dobre poznáme parcelu a jej premenlivé vlastnosti. Keď ošetrujeme parcelu plošne dávame rovnaké množstvo hnojiva/postreku každej rastline. Čo ak ale nie každá rastlina potrebuje rovnaký podiel daných látok. Keď je niektorá chorá, potrebuje ich viac (prípadne vôbec, keď je už mŕtva), zdravá ich potrebuje menej.
Variabilným používaním hnojív a pesticídov vieme dosiahnuť 5-15 % úsporu chémie, ktorú by sme inak aplikovali plošne.